Obyvateľstvo
Obec je v 100% slovenskej národnosti. Prírastok nie je evidovaný. Štruktúra vierovyznania je rozložená takto: 36% rímsko-katolíckého, 36% grecko-katolíckého, 23% reformovaná kresťanská cirkev (2% pravoslávne) vierovyznanie a 3% bez vyznania. Veková štruktúra je rozdelená v pomere: produktívnych je 55 %, 21% je v pred a 24% v poproduktívnom veku. V obce je evidovaná 11% nezamestnanosť. V obci a mimo obec je zamestnaných v poľnohospodárstve a 40% v priemysle. Celkový počet domov je 118 z toho vysoký počet neobývaných (19) a 2 domy čiastočne. Má 6 nájomných bytov. Sociálne byty nie sú. Za 10 rokov nebol postavený žiadny dom, v súčasnosti sú 2 v rekonštrukcii. V obci nie je záujem o výstavbu.
Sociálna infraštruktúra
V obci je jedna predajňa s rozličným tovarom, pohostinstvo. V obci nie je zdravotné stredisko. Sú využívané v susedných obciach. Obec nemá základnú školu, najbližšie vzdialená je len 2 km. Má len materskú školu. Sú tu tri kostoly rímsko-katolícky, grécko-katolícky, reformovanej cirkvi. Fara tu nie je, má cintorín a dom smútku. Má kultúrny dom a knižnicu. Iné kultúrne zariadenia nemá. Ďalej má futbalové ihrisko, obecný úrad a požiarnu zbrojnicu.
Technická infraštruktúra
Dopravu zabezpečujú autobusy s 15 spojmi. V obci je viac ako 1 km chodníkov v zlom stave, ktoré potrebuje upraviť. Parkovacie plochy nemá. Má novovybudovaný vodovod v dobrom stave. Nemá ani kanalizáciu. Výstavba kanalizácie je v centre pozornosti. Obyvateľstvo využíva studne a žumpy. Plyn má 80% napojenie. Elektrické, telekomunikačné, miestny rozhlas a verejné osvetlenie sú v dobrom stave. Nemá káblovú televíziu.
Ekonomika
Priemysel nie je zastúpený. Je registrovaných 7 podnikateľských subjektov (3 živnostníci). Rozloženie do oblasti je v štruktúre: 4 subjekty v oblasti poľnohospodárstva, 1 priemysel a dva subjekty podnikajú v obchode. Je zastúpená rastlinná aj živočíšna výroba, individuálne aj vinárstvo.
Životné prostredie
Odpad je odvážaný (9 km) na skládku. Obec vykonáva separovaný zber. Nemá divoké skládky. Znečisťovanie nie je registrované. Nemá chránené územia ani kultúrne pamiatky. Tradičné slávnosti vykonáva nepravidelne. V katastri sú 3 rekreačné domy. Ostatné aktivity spolkov a klubov (futbal) nie sú výrazné.
História
V chotári obce Kysta sa našli črepy keramiky pochádzajúcej z 9. storočia, ako aj 11. - 12. storočia. Prvá písomná správa o dedine sa zachovala v listine z roku 1308 o výmene majetkov. Z nej sa dozvedáme, že v druhej polovici 13 storočia dedina Kysta patrila šľachticovi Dionýzovi, od ktorého ju získal šľachtic Peter syn Petena. Ten v roku 1308 dal Matúšovi, Tomášovi a Budovi synom Konráda. Dedinu zapisovali pod názvom Kyzthe, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Kysta, zaiste totožného s osobným menom. Vzťah nositeľa toho mena viac predpokladáme v rámci rodovej, ako feudálnej spoločnosti. Archeologické, písomné a jazykovedné pramene spolu vedú k poznatku, že dedina Kysta jestvuje od 9. storočia a patrí k najstarším sloviensko - slovenským sídliskám v okolí. V Kyste bol v stredoveku katolícky kostol, o ktorom je písomný doklad z roku 1438. Vtedy bol postavený z dreva, bez veže a pri ňom bol cintorín. Od roku 1619, ale aj od roku 1644 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia a do kystanskej farnosti patrili aj kalvíni z Hrčeľa. Neskôr táto farnosť zanikla a miestni kalvíni pripadli do farnosti Hrčeľ. Kalvíni si postavili v Kyste murovaný kostol v roku 1789. Dedina Kysta bola už v 13. storočí vo vlastníctve šľachticov. Od roku 1308 do roku 1311 ju vlastnili synovia Konráda, neskôr šľachtici z Brehova a Cejkova, v 15. - 16. storočí aj šľachtici Šóšovci zo Šovaru (Solivar). V rokoch 1661 až 1781 časť dediny patrila kláštoru pavlínov v Sátoraljaújhelyi. V tamojšom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 15. Storočia. Kystanské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1441 zaplatili daň kráľovi 27 zlatých. V roku 1567 boli zdanené len od troch port, lebo len nedávno ostatné domácnosti vyplienili Tatári. V roku 1582 sedliakov zdanili od 6,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šestnásť poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia bola Kysta stredne veľkou dedinou s poddanskými i farskými obyvateľmi. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej a osminy porty, v roku 1635 od trištvrte porty. V roku 1715 žilo v Kyste desať, v roku 1720 štrnásť sedliackych domácností. Isté vyvýšené miesto v tamojšom chotári malo maďarizovaný názov Várheď (Várhegy), ktorý pripomína, že tam jestvoval hrádok. Treba upozorniť, že v tamojšom hrádku nie sú známe stredoveké písomné doklady. Polohu a pôdorysný tvar predpokladaného hrádku možno zistiť len archeologickým prieskumom. Počtom obyvateľov (400 obyvateľov) a svojou rozlohou (815 ha) patrí medzi malé obce. Obec má 386 ha ornej pôdy, 90 ha trávnaté porasty, 273 ha lesov, 17 ha záhrad, 4 ha viníc a 6 ha vodnej plochy. Okrem základných máp katastra obec nemá spracovanú žiadnu územno-plánovaciu dokumentáciu.